CURRENT FAVOURITES

Krásny večer prajem! Dnes je jeden z tých prípadov, kedy už mám všetky povinnosti dňa za sebou a tak má moje pohodlné ja priestor na realizáciu. Sobotné večery sa u mňa v poslednej dobe nesú v znamení oddychu, či prípadného učenia a dnes tomu nebude inak. Rozhodla som sa však tento raz si sadnúť za počítač a povenovať sa niečomu inému, ako maturitným zadaniam. Už dlho som semnepriniesla "beauty" zameraný príspevok a tak je ten správny čas to zmeniť! Predstavím vám zopár vecí, ktoré ma v poslednom čase dosť bavili, či už z oblasti kozmetiky, doplnkov, alebo literatúry. 


Čo sa týka kozmetiky, s líčidlami som moc neexperimentovala. Mám svoje stálice, ktorým som verná, avšak ako správny "závislák" na kozmetike by to chcela aj zmenu, nie? Predsa tu ale mám nejaké kúsky, ktoré som si obľúbila. Začnem štetcom na očné tiene od NYX (č.17), ktoré vás dostane do blendovacieho neba! Odkedy ho mám, na rozmazanie tieňov dostratena nepoužívam nič iné. Ak hľadáte dobrý štetec na očné tiene, tento odporúčam všetkými desiatimi. 

Odkedy som tmavovláska, začala som sa zaujímať aj o "zaujímavejšie" odtiene rúžov. Momentálne mám dvoch obľúbencov, jedného z klubu nude a druhého extravagantnejšieho. Tým výraznejším je práve rúž Intense Color Last od trend IT UP v odtieni 040. Tento kúsok mám od Vianoc a akosi mi prirástol k srdcu. Je to chladný bordový odtieň, ktorý skvelo ladí s mojimi zelenými očami a studeným odtieňom farby mojich vlasov. Textúra je naozaj krémová a rúž sa naozaj ľahko nanáša. Jediným minimom je pre mňa slabšia výdrž, čiže ho väčšinou nosím len, ak idem niekam na 2-3 hodiny, pretože re-aplikácia vie byť trošku náročnejšia. Z hľadiska dostupnosti je to však skvelý produkt, nájdete ho v dm-ke za naozaj prijateľnú cenu. Za mňa jednoznačne palec hore! 


Z kozmetickej kategórie tu mám ešte dva výrobky, a síce laky na nechty. Prvým je môj absolútne najobľúbenejší odtieň- 040 z radu Clubbing Color od Miss Sporty. V tomto prípade jednoznačne platí "za málo peňazí veľa muziky". Častokrát sa ma ľudia pýtajú, čo za lak používam, že mi tak dlho vydrží a nechty rastú bez narušenia laku. Odpoveďou je práve tento produkt, ktorý svojou konzistenciu vytvára dojem gél laku a po nanesení 2-3 vrstiev skvelo drží a nepohne sa minimálne týždeň. Druhým obľúbencom je U174 Lasting Color Gel od Pupa Milano, čo je krásny "staročervený" odtieň. Nie je to typická krikľavá červená, skôr jemný odtieň, ktorý priveľmi nekričí. Má skvelú pigmentáciu a stačí ho jedna vrstva. Palec hore!


Doplnky neboli nikdy mojou šálkou kávy, no v posledných mesiacoch som si k nim našla 
cestu. Keďže sa už konečne začína jar, slnečné okuliare sú pre mňa nevyhnutnosťou. Tieto okrúhle z H&M používam pri každej príležitosti a akosi mi už prischli. V minulom príspevku som spomínala, že mám po približne piatich rokoch znovu prepichnuté uši. Ani neviete, akú radosť mi to robí. Mojím najčastejšie noseným doplnkom z kategórie náušníc sú práve kruhy, ktoré sa teraz vracajú do módy, čo ma naozaj teší. Neviem vám povedať, odkiaľ sú tie moje, ale momentálne ich nájdete takmer kdekoľvek. 



Posledným tipom je práve kniha. S nadchádzajúcou maturitou a povinnými čítaniami na španielčinu mi prešlo rukami viacero knižných titulov, no rada by som vám predstavila absolútneho favorita za uplynulé mesiace. Je ním román 1984 od Georgea Orwella. Kniha, ktorá je alegóriou na totalitné režimy, podáva zaujímavým spôsobom všetky absurdity diktatúry a príbeh sa nesie v znamení hesla: "Vojna je mier, Sloboda je otroctvo, Nevedomosť je sila". Pútavé čítanie, ktoré zaujme aj tých, ktorí nie sú zrovna nadšencami histórie, či politiky.


Ja sa idem teraz zamestnať školskými povinnosťami a vám prajem príjemný zvyšok dňa!

What makes you "you"?

You're beautiful, you're beautiful, you're beautiful, it's true!

Slová jednej z mojich najobľúbenejších piesní od Jamesa Blunta. Ak aj vám bude teraz celý deň hrať v hlave, vopred sa ospravedlňujem. Hoci treba uznať, že práve znenie jej refrénu je pekná myšlienka na behanie po rozume, obzvlášť pre nás ženy. Nie je žiadnou novinkou, že veľa z nás dokáže rad za radom menovať svoje zlé vlastnosti, črty, či veci, s ktorými sme nespokojné. Je tak jednoduché nájsť rôznorodé negatíva a zároveň mlčať, keď sa nás niekto opýta na jednu vec, ktorú na sebe máme rady. Hovorí sa, že ženy sú večne nespokojné, no v tomto prípade asi nepôjde len o ironické zaužívané slovné spojenie, však? :-)


Každý z nás je iný, jedinečný. Žijeme v dobe, kedy môžeme byť tým, čím/kým chceme. V dobe, v ktorej slovo 'iný' neznamená 'zlý' (alebo by aspoň nemalo). Rozmýšľate niekedy nad tým, čo je unikátne práve na vás? Čo vás robí odlišnými? Alebo nad tým, prečo sa túto jedinečnosť snažíme za každú cenu pošliapať a byť čo najmenej samy sebou? Zo strany spoločnosti je obzvlášť na ženy vyvíjaný obrovský tlak v oblasti výzoru, zamestnania, životných cieľov a rôznych iných oblastí našich životov. Prototyp krásnej ženy dnes znamená niečo úplné iné, ako kedysi. A veľké percento z nás sa snaží práve o to, aby sa tomuto prototypu podobalo. Pretože si myslí, že musí. Kto však kladie kritériá, podľa ktorých sú krása a jedinečnosť merané? Krása je pojem, ktorý má nekonečne veľa podôb, je bezhraničná a nekonečná. 

Aj ja, ako každá iná žena, mám dni, kedy vstanem hore zadkom a nič mi nejde, moje vlasy majú vlastný svet, kávou si oblejem biele tričko, šmyknem sa na priechode pre chodcov, potknem sa pri vstupe do školy, o očnú linku sa môžem pokúšať koľkokrát chcem, no napokon si poviem, že dnes to nepôjde, pripečiem koláč a pri pohľade do zrkadla len prevrátim očami. Uberajú mi tieto veci na svojskosti? Každý z nás sa chce zlepšovať, to je prirodzené. Snažíme sa však priblížiť k nereálnym ideálom, vzorom, ktoré potláčajú našu jedinečnosť, alebo chceme zdokonaľovať to, čo je naše?

Chcela by som vás dnes vyzvať, aby ste skúsili nájsť na sebe zopár vecí, ktoré sú na vás jedinečné. Veci, ktoré vás robia vami. Možno sú to veci, ktoré ste skrývali, pretože vás odlišujú od toho, čo je bežné. Ja som zvykla neznášať svoje vlasy, až kým mi spolužiačka pred niekoľkými rokmi povedala, že by chcela presne také, aké mám ja. Nepáčili sa mi moje pehy, no potom mi niekto povedal, že by pehy veľmi chcel. Je to skrátka tak, že chceme, to čo nemáme, prípadne nemôžeme mať. Ja som vždy chcela nosiť náušnice. Dlhé, veľké okrúhle, či aj tie najmenšie. Závidela som dievčatám, ktoré ich nosiť mohli. Hoci som ako mladšia mala prepichnuté uši, náušnice som nosiť nemohla, pretože sa mi vždy zapálili uši. Toto je pre ma jednoduchá ukážka toho, že to, čo jeden človek vníma ako samozrejmosť, môže byť darom pre iného. A poviem vám, že tá radosť, ktorú mám momentálne z čerstvo prepichnutých uší je neskutočná! 

Milujem svoj úsmev. Je zvláštne to takto 'nahlas' napísať, pretože nie sme zvyknuté takéto veci hovoriť. Zvykla som nenávidieť svoje škrečkovské jamky na lícach, no postupom času som si uvedomila, že práve tie jamky sú znakom toho, že sa usmievam. Že som vyslniečkovaná, vysmiata, šťastná. Na väčšine fotiek ma uvidíte usmievať sa, obvykle širokým úsmevom, pri ktorom vyniknú moje jamky. Také, ktoré nemá hocikto, haha. Odkedy sa viac usmievam (je zvláštne to takto povedať, ale kedysi som sa fakt skoro vôbec neusmievala práve kvôli svojim lícam), rada zvýrazňujem aj svoje pery. Nezvykla som byť 'rúžovou osobou', no v poslednej dobe som si obľúbila tie menej bežné odtiene na pery, po ktorých by som kedysi ani náhodou nesiahla. Som rada, že netradičné farby rúžov sú konečne celkom normálne, prispieva to podľa mňa k rozmanitosti nežného pohlavia. Vám by neprišlo nudné, keby sme všetky boli vysoké, dlhovlasé blondíny s 'dokonalými' črtami, všetky sa líčili, obliekali rovnako? O čom by potom bolo slovo výnimočnosť?

Vždy som svojim súrodencom závidela modré oči. Asi máme všeobecne tak zaužívané, že sa chceme podobať väčšine. V mojom okolí mali vždy ľudia modré, alebo hnedé oči. So zelenými som si zvykla pripadať iná. A dnes by som ich nemenila za nič. Naopak, zvýrazňujem ich. Snažím sa dať do popredia to, čo ma robí inou, to, čo ma robí mnou. Pri líčení volím produkty, ktoré vyzdvihnú zelenú farbu mojich očí, siaham po zemitých odtieňoch, ktoré s ňou skvelo kontrastujú. Prišla som aj na správne triky s linkami a hoci mi kedysi prišli nevkusné alebo až prehnané, dnes ich rada volím aj ja.


Je mnoho vecí, ktoré by som na sebe zmenila. To však neznamená, že som nespokojná s tým, kým som. Koniec koncov, blonďavá, či brunetka, nalíčená, či práve zobudená, hladná, či najedená, stále som to ja. A to mi predsa nikto nevezme. Tak pamätajte, že to, čo vás odlišuje od ostatných nie je niečím, čo by ste mali skrývať. Práve naopak. Staré dobré 'krása je v očiach toho kto sa pozerá', je predsa len pravda, tak sa na seba pozerajme tak, aby sme vedeli mať oči otvorené pre to, čo je na nás krásne. A nezabúdajme, že krása je niečo oveľa hlbšie ako zovňajšok. Budujme teda svoje 'ja' nielen zvonka, ale aj zvnútra. 

Zároveň by som chcela dať do pozornosti jarnú kampaň DM drogérie, ktorá je práve o jedinečnosti. Táto kampaň bude prebiehať od marca a jej cieľom je poukázať práve na myšlienku, že krása je v tom, že každá z nás je iná. Zapojiť sa môžete pridaním fotky na stránku DMka s označením #vjedinecnostijekrasa, čím sa môžete zúčastniť súťaže o celkovú vizáž a styling v spolupráci s profesionálmi! Takže, poďme spoločne vniesť do sveta internetu trochu jedinečnosti a krásy každej jednej z nás! Teším sa na veci, ktoré robia vás vami! 

Tak nabudúce :)

Lucy 

Summer of '17

Aj vám sa občas stáva, že určitú povinnosť odkladáte toľko, až na ňu zabudnete? Netvárte sa, že nie. Mne sa to stalo v prípade dnešného článku, takže ak ho čítate, som šťastná, že konečne uzrel svetlo sveta. Na prelome augusta a septembra minulého roka som bola na celkom spontánnej dovolenke v Chorvátsku. Na leto som mala naplánovanej dosť práce a môj otec zrazu prišiel s nápadom, či nepôjdeme na dovolenku. Tak sa zariadilo všetko potrebné a 24. augusta sme už sedeli v aute smerom Chorvátsko. V Chorvátsku som ako dieťa bola viackrát, naposledy štyri roky dozadu, ak ma pamäť neklame. Jedna lokalita nás však celkom zaujala a tak sme sa v prípade minuloročnej dovolenky rozhodli ísť na rovnaké miesto, dokonca do rovnakého ubytovania (rovnakú vec sme urobili aj v prípade gréckeho Zakynthosu, keď je jedna lokalita úžasná, prečo ju nenavštíviť znovu?). Majiteľa sme už poznali, apartmán bol ešte v lepšom stave, mali sme aj bazén. Lokalita, o ktorej hovorím je dedinka s názvom Privlaka  v okolí Zadaru. Išli sme na 12 dní, čo sa zdalo celkom veľa. Posledné tri dni sa počasie celkom pokazilo, takže sa už nedalo kúpať, či ani prechádzať vonku. Každopádne, čas sme vybrali skvelo, pretože keby sme šli o týždeň neskôr, neviem či by sa dalo hovoriť o letnej dovolenke. Lokalita Privlaky nás už pred niekoľkými rokmi zaujali práve svojou jednoduchosťou a zároveň rozmanitosťou. Ponúka množstvo pláží, dlhé promenády, nádherné západy slnka, bahennú pláž, skvelé možnosti pre aktívnych dovolenkárov (cyklistov), výborné jedlo a v neposlednom rade, pokoj. V dovolenkových destináciách sa môže často stávať, že sa človek cíti stiesnený a bez súkromia, v prípade Privlaky tomu bolo presne naopak. Teraz vás už nechám nahliadnuť aspoň trochu do nášho zakončenia leta pomocou fotiek, snáď vám pri tomto studenom počasí prinesú aspoň kúsok leta :) Lucy xx

Do you ever find yourself postponing duties until they're forgotten? Stop pretending you don't. That's totally the case of today's post, but as you're reading it right now, I'm happy that it's finally found it's way to the blog. Last summer I went on quite a spontaneous family holiday to Croatia. I had planned quite a lot of work for that summer and my father suddenly came popping the 'why don't we just go for a holiday' type of question. So we arranged everything that needed to be arranged and on the 24th of August, we were heading towards Croatia. As a kid I visited Croatia various times, exactly 4, if I'm not mistaken. One particular spot caught our attention so we decided to go back once again (which we also did in case of Greek Zakynthos), to the exact same village and accommodation, too. We'd already known the owner of the apartment, it was in an even better condition and it also had a pool now. The place I'm talking about is a small village of Privlaka situated a few kilometres from Zadar. We stayed for about 12 days, which seemed quite a lot, but we totally nailed it with the timing, because just as we were about to leave, the weather drastically changed and it would be unbearable to stay any longer. I guess Privlaka's simplicity is what mostly caught our attention. Beautiful beaches and sunsets, long promenades, great options for active people (cycling, volleyball), delicious food and last but not least, the privacy. Huge hotel resorts can get pretty overwhelming, loud and not private at all. That's why we love Privlaka. Now I'll let you enjoy the warm atmosphere of summer by checking out all these pictures. Lucy xx





  


  





  










   



  


RUTINA

Dnes mám jeden z tých dní, kedy sa mi máločo chce. Možno to bude témou, ktorú sme dnes rozoberali na hodine španielskej konverzácie- rutina, ale nemám chuť si sadnúť za knihy, učiť sa, najesť sa, dať si sprchu a ísť spať. Dnes nie. V poslednom čase často premýšľam nad tým, ako svoj čas využívať efektívnejšie, zároveň sa snažím sústrediť svoju energiu na veci, ktoré ma určitým spôsobom rozvíjajú a posúvajú vpred. Zvykne sa mi stávať, že popri každodennom zhone a kolobehu povinností strácam zmysel pre osobný rozvoj a len tak prežívam. No čím ďalej, tým viac si uvedomujem, že to nie je spôsob, ktorým by som chcela tráviť svoje dni. Rutina je fajn, ale časom, keď zo seba strasie čaro novoty, prichádza tá stará známa nuda, ktorá človeku, ako som ja, absolútne nevyhovuje. Potrebujem vstávať s pocitom, že dnes bude deň, kedy zažijem niečo zaujímavé. Nebaví ma otvárať ráno oči s myšlienkou, že ma čakajú len povinnosti a veci, ktoré urobiť musím, hoci nechcem. Pod slovom 'zaujímavé' si nepredstavujte žiadne výnimočné veci, práve naopak.

Hovorím o aktivitách, ktoré k bežnému životu patria, no častokrát im nie je venovaná dostatočná pozornosť, či naopak, niet času. Obed s kamarátkami, čítanie novej knihy, beh, skúšanie nového receptu na ten zdravý pekárenský skvost, ktorý som našla na internete, či sledovanie piatich epizód obľúbeného seriálu po sebe. Drobnosti, ktoré pri správnom pohľade na vec dokážu vyskladať skvelý deň. Tak "nepodstatné" a zároveň tak potrebné. Práve počas vykonávania týchto 'bežných', no pre mňa naozaj podstatných aktivít si totiž uvedomujem, že žijem. Hoci každodenne robím množstvo vecí, mám pocit, že v dnešnom svete je až príliš jednoduché nechať sa uniesť povinnosťami a zabudnúť na seba, na svoj život, na okolie. A vždy, keď mi znovu cinkne, že presne toto sa mi deje, snažím sa to zmeniť. Veď predsa, každá zmena začína rozhodnutím, no nie? Pridávam zopár fotiek z dní, kedy som nezabudla, že existuje aj niečo iné, ako škola, či nadchádzajúca maturita. Niektoré fotky sú staré zopár mesiacov, niektoré sú fotené nedávno. Keďže mám pocit, že som vás už naozaj dlho nejak neoboznámila s tým, čo práve žijem, nech sa páči! :)

Fotka z dňa, kedy som spontánne zavolala Onriett, že nech rýchlo vybehneme von a cvakne mi fotku, lebo 'zajtra už nebudem blondína'.



 Biela Noc v Budmericiach!

  
   Halloween a môj (ne)presvedčivý kostým čertice.


Nekonečné hľadanie šiat na kamarátkinu stužkovú. Napokon zvíťazili telové.



Pečenie bolo vždy jedným z mojich koníčkov, no odkedy som lactofree, hľadám čo najviac zdravých alternatív. Častokrát však pečiem len pre dobrý pocit a svoje koláče ani nejem :D. Naposledy včera.
  
  
Po naozaj veľmi dlhej dobe som líčila. Po takom čase ma to fakt chytilo a hoci si už nepripadám tak zručná ako kedysi, moja Onriett bola v svoj deň nádherná!



Aké ste mali Vianoce? Tie naše boli skvelé. Jedným slovom skvelé!




Tento rok pripadol mikulášsky program našej triede a hovorí sa síce, že samochvála smrdí, ale IV.bil robí jednoznačne najoriginálnejšie veci v hre!



Táto fotka bola odfotená asi dva-tri dni po tom, ako som sa dala ostrihať a stala sa zo mňa brunetka. Hoci som chcela, aby mi vlasy do stužkovej dorástli, už znovu mám nutkanie ísť presne na túto dĺžku.

   
Svoje meniny a dva týždne pred Vianocami som strávila v spoločnosti angíny, takže moje dni vyzerali presne takto. Seriály, spotify, spánok, posteľ a tie zošity len pre prípad, že by som bola premotivovaná a začala sa učiť.


Pošťastilo sa! Budúci pondelok ma čaká krajské kolo španielskej olympiády a ja si už naozaj dlho hovorím, že by som si mala zopakovať gramatiku. Už by bolo aj načase.

  

Milujem prechádzky! Ak je tu niekto, kto nemá s kým chodiť na turistiku, alebo na bezcieľnu prechádzku, hlásim sa ako spoločnosť.
   
  
Hovorí sa, že všetko je skvelé, ak je to so správnymi ľuďmi. Presne takto by som opísala svojho Silvestra.