SIESTA, FIESTA, MAÑANA

Španielsko. Krajina plná tradícií, bohatej histórie, slnečných lúčov, nádherných pláží, temperamentných ľudí a chutného jedla. To znie vskutku dobre, nie? 
Keď sa obhliadam za svojim rokom, rozmýšľam, čo by som vypichla ako výbornú skúsenosť. Hoci ma uplynulý rok veľmi veľa naučil, prvá vec, ktorá mi príde na um, je jednoznačne môj pobyt v Španielsku. Práve preto vám ho dnes priblížim a to nielen prostredníctvom slov, ale aj svojej nekonečnej zásoby fotiek.  Často sa ma známi pýtajú, čo som to tam vlastne robila, či som tam šla na dovolenku a prečo som sa nevrátila taká opálená, keď som bola toľko pri mori. Koncom minulého roka som začala premýšľať, kam sa chcem posunúť a vedela som, že sa chystám vyskúšať niečo nové. Odmalička mi imponovalo dobrovoľníctvo v krajinách tretieho sveta, tak som začala pátrať.  Rada pomáham a teší ma keď vidím, že sú ľudia okolo mňa usmiati a spokojní. Tak som veľa googlila, zisťovala, kým som nenarazila na úplne inú ponuku. Animátor v zahraničnom hoteli počas letnej sezóny. Dovtedy som nad niečím takýmto nerozmýšľala, no povedala som si, že túto výzvu prijmem. Povedala som si, že budem spontánnejšia a rozhodla sa ísť do toho. A tak sa moje dobrovoľníctvo zrazu zmenilo na animátorstvo, ktorému som sa predtým už niekoľko rokov venovala. A cítila som, že bol správny čas posunúť to na druhý level.





Ako veľkú výhodu vnímam to, že som poznala zopár ľudí, ktorí túto skúsenosť mali a to práve so spoločnosťou, s ktorou som chcela vycestovať ja. To mi dalo množstvo rád a povzbudení, vedela som, čo mám asi očakávať (najmä od výberového procesu). Koncom minulého roka som teda vyplnila online dotazník a čakala na pozvánku na pohovor, ktorá prišla o niekoľko týždňov neskôr. Zlanárila som aj svoje dve kamarátky a zrazu som v tom nebola sama. Spoločne sme sa tešili na pohovor, ktorý sa uskutočnil začiatkom februára v Bratislave. Obsahoval viacero častí, v ktorých sme sa snažili ukázať, do akej miery sme na túto prácu vhodní- či už prostredníctvom tanca, aerobiku, alebo osobného pohovoru. K tretiemu spomenutému bodu som sa dostala až medzi poslednými a hoci som si myslela, že som pripravená na akúkoľvek otázku, samotných pár minút so zástupcami cestovnej kancelárie bolo veľmi úsmevných (v pozitívnom slova zmysle). Napriek tomu, že som tie hodiny čakania strávila v relatívnej nervozite, v momente, kedy som do miestnosti, kde sa pohovor konal vstúpila, zo mňa všetok stres opadol. Na otázku, aké je moje obľúbené rádio som odpovedala po anglicky, moju vysnívanú destináciu predstavila po španielsky a „vtipnú“ scénku som predviedla po slovensky. Toto je asi bod, s ktorým musíte počítať, ak sa o podobnú prácu chcete uchádzať. Jazyky. Čím viac, tým lepšie. Nakoľko plánujete pôsobiť v turizme, budete ich nevyhnutne potrebovať počas vykonávania každodenných aktivít v rámci vašej práce. Ja som z pohovoru odišla spokojná a už mi neostávalo nič iné, ako čakať na vyjadrenie s výsledkom. Dúfajúc, že bude pozitívny som si o pár týždňov otvorila mail a hľa! Čas na druhé kolo!

Nasledujúcou časťou výberového procesu bolo víkendové školenie v Piešťanoch, inými slovami, dva dni plné tancov, zábavy, nadobudnutých vedomostí a výziev. A samozrejme, žiadneho spánku. Tieto dni mi celkom utkveli v pamäti, nakoľko boli osobnejšie, ako prvý pohovor. Spoznala som veľa nádejných animátorov, s ktorými som v kontakte doteraz. Hoci som sa animácii venovala už vyše šiestich rokov, toto bola úplne iná skúsenosť. Často si myslíme, že sme zjedli všetku múdrosť sveta a nedávame si tak možnosť rozvíjať sa. Nakoľko zastávam názor, že máme vždy priestor na zdokonalenie, pre mňa bol toto ďalší krok vpred. V nedeľu poobede sme sa rozlúčili a čakali, kým príde vyjadrenie o tom, či sa stávame, alebo naopak nestávame animátormi. No a po niekoľkotýždňovom čakaní som si zvedavo otvorila mail so správou, že sa stávam animátorkou a teda, že čoskoro vycestujem do svojej letnej destinácie. Pamätám si, že to bolo v piatok večer, ja som práve doučovala a prišla mi SMSka od kamošky koanimátorky, nech si okamžite pozriem mail. Na doučovaniach však zásadne takéto záležitosti neriešim, tak som celú hodinu angličtinu strávila čakaním, kedy skončí, haha.

Vybavovačky, organizačné veci, podpisovanie zmluvy a podobné záležitosti preskočím a posuniem sa hneď k jadru tohto článku, ktorým je naše vycestovanie do destinácie- v našom prípade to bola španielska Almería, letovisko Roquetas de Mar. Od odoslania prvého dotazníka ubehlo pol roka, ja som deň pred odchodom zmaturovala zo slovenčiny a ani sme sa nezdali a už sme nedočkavo sedeli v lietadle do Málagy.












 



Ak by som mala dať budúcim animátorom jednu radu ohľadom výberového procesu, tak je to autenticita. Buďte sami sebou, pretože práve to vám túto prácu môže získať. Ukážte to, čo viete. To, čo by vás robilo dobrým animátorom. "Animátorčina" je veľmi špecifický job a nejedenkrát sa ocitnete v situácii, z ktorej vás môže dostať práve to, že máte túto prácu naozaj radi. Nie je to jednoduché a myslím, že veľa ľudí počas sezóny skratuje práve kvôli tomu, že mali pre dané vycestovanie nesprávne dôvody. Nie je to platená dovolenka a domnievam sa, že toto je všeobecne mylná predstava, ktorú o tejto práci ľudia majú. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že občas si stačí len pripomenúť, prečo do toho človek išiel. A ak sú správne motívy, žiaden problém zrazu nie je taký veľký.

Hovorí sa, že každý má leto také, aké si ho spraví a ja nemôžem viac súhlasiť. Nie je to ani o tom, kde ste, ale ako a s kým máte možnosť to všetko zdieľať. Ja som mala v tomto smere obrovské šťastie, pretože som leto strávila s výbornými ľuďmi. Či už to bola moja kolegyňa sestra Alex, s ktorou som trávila deň aj noc, naši „koRoqueťáci“ Erik a Zora, alebo náš španielsky animačný tím. Práve tento animačný tím nás prijal za svojich, čo som vnímala ako veľké plus. Nejedenkrát sme spolu trávili aj náš voľný čas, čo z nás spravilo viac ako len kolegov. Zapájali nás do hotelových shows, robilo im radosť, keď sme sa k nim chceli pridať. Keď sme sa posledný deň lúčili, dostali sme na pamiatku ich hotelové menovky s našimi menami s odôvodnením, že „sme boli súčasťou ich tímu viac, ako niektorí ich vlastní animátori“. A poviem vám, mňa ťažko dojať, no v tomto momente už slza vyšla aj mne. Toto sú totiž tie veci, ktoré vám aj časom zostanú v pamäti. 


 







  
 


 Tak pre tých, ktorých zaujímalo, čo som v tom Španielsku toľko robila, nedovolenkovala som. Animovali sme. Predpoludním, poobede, večer, aj v noci. A pamätám si na showku, v ktorej som si pri tancovaní povedala, že wow. Toto je ono. Toto je to, prečo som sem prišla. Poviem vám, je na nezaplatenie, keď vám ľudia tlieskajú, keď vás deti objímajú a keď vám niekto povie, že to čo robíte, robíte dobre. V takýchto momentoch netreba žiadne slová na to, aby ste si uvedomili, že ste sa rozhodli správne. Ja animácie zbožňujem. Tak, ako som sa na deti usmievala pri táborových aktivitách šesť rokov dozadu, som sa na ne tešila aj tento rok. Hoci už pri úplne iných okolnostiach, dokonca na druhom konci Európy. Toto leto ma veľmi posunulo vo viacerých smeroch a ja som za svoju španielsku skúsenosť nesmierne vďačná. Stretla som OBROVSKÉ množstvo ľudí, videla krásne miesta, naučila sa plno nových vecí a hoci nemusí byť najľahšie odísť na ten najlepší čas roka (čítaj leto) preč od rodiny a kamarátov, ani raz som svoje rozhodnutie neoľutovala. Možno som bola príliš zaneprázdnená animáciami, alebo som sa vo svojom kolektíve cítila tak skvelo. Alebo oboje naraz, haha. 

Aby však tento článok nebol celý len o práci, chcem vám trochu porozprávať o tom, čo sme okrem animácií v Španielsku zažili. Naša práca bola veľmi dynamická a tak sme okrem hotela a letiska videli aj kus Andalúzie. A ten kus, ktorý sme nevideli v rámci práce, sme sa rozhodli navštíviť z vlastnej iniciatívy. Na školení nám hovorili, že prvé týždne nášho animovania strávime svoj deň voľna spánkom. Hoci to nejedenkrát bolo vyčerpávajúce, my sme rozhodne neboli tento typ animátorov. Nenechali sme si ujsť hlavné mesto provincie, v ktorej sme žili, tradičnú almerijskú Feriu, dychberúce pláže v národnom parku Cabo de Gata (do ktorého je samotná cesta dobrodružstvom), nádherné mestečko San José, no niekedy sme zvolili pokojnejší mód, šli na nákupy, alebo do kina. Mamma Mia 2 v takmer prázdnom kine bola výborná, čo vám poviem. Inokedy sme si zas s cieľom nájsť plameniaky požičali bicykle a hoci sme sa brodili nekonečnou plážou v neskutočnom teple, pri spomienke na to, koľko sme sa nasmiali, sa mi zas a znovu na tvári črtá len obrovský úsmev. Keď nám náš delegát povedal, že bude kúsok od nášho hotela etapa La Vuelta, hneď sme vedeli, že sa tam pôjdeme pozrieť. Etapa začínala v Granade, kde Peťa Sagana pozdravila sprevádzajúca Alex a končila u nás v Roquetas, kde sme ho stretli my s Erikom a Zorou. Veľa našich klientov prichádzalo do Španielska kvôli kontroverznej tradícii býčích zápasov, ktoré sú pre Španielsko nepochybne typické. Nie je to každého šálka kávy, ale ak ste z tých, ktorí by to aspoň raz za život chceli zažiť, máte naše odporúčanie.

Granada je úžasný historický skvost, o ktorom som do tohto leta počula len v škole. Zrazu som mala možnosť ním sprevádzať našich hostí. A človeka veru zahreje pri srdiečku, keď mu niekto pochváli odvedenú prácu. Rovnako by som mohla básniť aj o iných nádherných miestach, ako sopečnaté pobrežie Cabo de Gata, či samotný Gibraltar s výhľadom na Afriku! Pamätám si, ako sme sa s Alex vždy tešili, keď šla jedna z nás na výlet, na to, ako si budeme doma rozprávať zážitky. Pretože to bolo to najviac, čo sme si zo Španielska odniesli. Aj tomu chutnému jedlu, ktoré sme tam mali, aj kolektívu, v ktorom sme pôsobili, sme dali v septembri zbohom, opálenie tiež časom vybledlo, no spomienky sú tým, čo nám nikto nevezme. Stále si pamätám našu prvú noc v Španielsku, kedy sme prišli hladné a unavené na našu izbu, ľahli si a celú noc bojovali s klímou. Boj sme, samozrejme, prehrali a spali v mikinách, hoci bolo vonku asi 30 stupňov. Ale nevadilo to. Boli sme predsa v Španielsku. Spolu a nadšené. 

  













Hoci je práca animátora fyzicky a často aj psychicky náročná, vedeli sme, že to, ako sa budeme na naše leto pozerať späť, závisí od nás. Každá pozícia má svoje plusy a mínusy, tak ako je to v akomkoľvek inom zamestnaní. Pri tejto práci prichádzate do styku s množstvom ľudí rôznych národností, zvykov a pováh, často ste v náročných situáciách, no časom si uvedomíte, že to, ako všetko vnímate a ako na okolnosti reagujete, je vaším rozhodnutím. Že žiaden problém nie je taký veľký, ako sa zdá. Že kde je vôľa, tam je cesta. A že nič nie je nemožné. My sme sa s Alex naučili brať všetko s nadhľadom a hlavne, s úsmevom na tvári. 
Občas si budete musieť kusnúť do jazyka, niekedy budete musieť potlačiť smiech a slzy v situácii, kedy sa vám nič iné nechce viac, no najmä sa naučíte obrovskej pokore a disciplíne. 

V prvom rade vycestujete kvôli práci. Nikde ale nie je napísané, že svoju prácu nemôžete milovať. My sme si náš Španielsku užili najviac, ako to šlo. Chodili sme počas našej prestávky zakopať poklad na druhý koniec pláže, lebo sme vedeli, že to deťom urobí radosť. Vymýšľali  básničky, aby sme hľadanie pokladu spestrili. Namiesto kreslených zvieratiek sme vyrábali veľké balónové, lebo sme tušili, že detské úsmevy budú tak o čosi širšie. Hľadali všemožné spôsoby, aby sme nadobudli pocit, že naša práca má zmysel. A napriek tomu, že sme v noci padali od únavy, šli sme si sadnúť na tichú pláž, vychutnať si slovenské klobásky, pohľadať veľký voz a pripomenúť si, ako sme vďačné za to, aké leto sme mali. Jeden z mnohých momentov, ktoré mi zostali celkom triezvo v pamäti je, keď sme v náš predposledný večer stáli na pódiu len ja a Alex, tancovali v tutu sukničkách s deťmi. Vysmiate a spokojné. Mala som vedľa seba svoju parťáčku, robila som prácu, ktorú mám tak rada a deti, ktoré stáli pod pódiom mali obrovské úsmevy na tvárach. 



 
 



 


 



Každopádne, o Španielsku by som mohla básniť donekonečna. Úprimne, ten kraťasový mód s večným úsmevom na tvári mi naozaj chýba. Na dnes už asi len toľko, že ďakujem. Za to, že sa toto stalo realitou.  Hoci španielčinu študujem už piaty rok, nepochopila som, o čom celá táto kultúra je, kým som to nevyskúšala na vlastnej koži. A poviem vám, od tohto leta mám svoje nové happy place.